Seniori na okraji spoločnosti, samota a zlé rodinné vzťahy. Mladí sa o problémy seniorov nezaujímajú.

Rozhovor s prezidentkou Fóra pre pomoc starším Ľubicou Gálisovou

Seniori sa cítia byť na okraji spoločnosti. Pandémia problémy iba zhoršila

Seniori sa často cítia byť na okraji spoločnosti, trápi ich samota ale aj zlé rodinné vzťahy. Mnoho rodín sa háda o majetky, problémy seniorov ich nezaujímajú. Rodinoviny sa porozprávali s prezidentkou Fóra pre pomoc starším Ľubicou Gálisovou o ich senior linke, pandémii a zmenách v spoločnosti.

 

Na začiatok by som vám položila základnú otázku. Vedeli by ste, prosím, charakterizovať vašu organizáciu? Čomu sa venujete, ako dlho fungujete?

Túto organizáciu som založila pred 21 rokmi. Naša organizácia sa zaoberá problémami starších ľudí, ochranou práv starších ľudí a zlepšením ich života. Je to národná sieť, ktorá združuje rôzne organizácie, fyzické osoby, expertov z celého Slovenska. Máme však aj medzinárodnú spoluprácu. V tejto oblasti pracujeme z rôznymi expertmi v odborných skupinách, v spolupráci s Európskym parlamentom aj s Európskou komisiou. Dávame návrhy ako problémy starších ľudí riešiť.

Našim hlavným poslaním je ochrana práv ale hlavne sa zaoberáme tými, ktorí sa ocitajú v ťažkých životných situáciách a sú obeťami páchania násilia, zneužívania, zanedbávania starostlivosti. Poskytujeme aj pomoc a poradenstvo, vzdelávame ale aj monitorujeme ako žijú, robíme prieskumy a spracovávame odborné materiály, predkladáme ich vláde aj parlamentu. Máme záujem, aby sa zmenili niektoré zákony. Riešime však aj konkrétne prípady s políciou.

Čo najviac trápi našich seniorov? S akými problémami sa najčastejšie stretávajú?

Starší ľudia sa často nemôžu domôcť svojich práv. Problémom však tiež je, že sú osamelí, to ich trápi najviac. Často s nimi zle zaobchádza ich vlastná rodina, neriešia ich problémy, nechajú ich v ich obydlí samých. Aj v rôznych zariadeniach sa vyskytujú zlé situácie. Seniori majú často pocit, že sú na okraji spoločnosti. Spoločnosť vníma starších ľudí často ako príťaž. Oni však potrebujú pomoc, lásku. Najčastejším problémom však je, že sa príbuzní hádajú o dedičstvo a potom neposkytujú pomoc starším ľuďom.

Generačná bariéra a komunikačná priepasť, starý otec a vnuk si nemajú čo povedať

Zmenili sa problémy starších ľudí počas koronakrízy?

Zmenili sa veľmi. My máme aj bezplatnú telefonickú senior linku, kde nám volá veľké množstvo ľudí. Oproti roku 2019 stúpol počet volaní trojnásobne. To je naozaj hrozivé číslo. Navyše pozorujeme, že napriek tomu, že to už trvá nejaký čas a že sa nejaké problémy aj riešia, seniori sa trápia stále. Nevenujeme dostatok pozornosti pomoci a zabezpečeniu starších ľudí.

Akým spôsobom vás môžu seniori kontaktovať?

Môžu zavolať na našu bezplatnú senior linku na čísle 0800 172 500. Tam nám volajú ľudia z celého Slovenska. Okrem toho môžu prísť k nám ale chodíme aj my medzi nich. Jednak ich vzdelávame, ale snažíme sa aj predchádzať neduhom v spoločnosti. Chceme, aby si vedeli chrániť a presadzovať svoje práva. Želali by sme si, aby sa zlepšili vzťahy v rodinách.

Priepasť medzi generáciami je skutočne hlboká. Zapájame preto do našich činností aj mladých ľudí. Veľmi aktívne zapájame aj starších ľudí, aby si vedeli sami definovať problémy, ale aj navrhnúť riešenia. Nie je to teda práca od stola, ale je to úzka spolupráca so seniormi z celého Slovenska. Na základe zistených informácií potom predkladáme návrhy vláde a parlamentu. Máme záujem, aby sa zmenili niektoré zákonné normy, napríklad ohľadom dedenia. Aby sa nerozbíjali rodiny.

veľká medzigeneračná priepasť medzi mladými a seniormi, riešením sú Rodinoviny

Čo môžu mladí ľudia zmeniť, aby si viac porozumeli so staršou generáciou?

Mali by vidieť, ako starší ľudia žijú a aké majú problémy. Taktiež by sa mali naučiť čerpať z ich skúseností a ich zručnosti by mohli využívať vo svojom živote. Zapájať ich, pýtať sa ich. Mladí, ktorí sa zapojili do našich aktivít, hovoria, že im to dalo strašne veľa. Zmení im to pohľad, nájdu aj nové hodnoty. Potom nevidia len seba, ale aj spoločnosť a starších. Často sa vytvárajú nové vzťahy. Cítia, že takýmito aktivitami sa aj oni sami menia. Často hovoria, že sa cítia naplnení a nielen že oni pomohli, ale sami tým niečo získali.

Fungujete už viac ako 20 rokov. Aké zmeny vidíte v ľuďoch aj v spoločnosti?

Ja sa obávam, že situácia sa len zhoršuje. Spoločnosť je viac materialistická. Máme prípady, kde sa ľudia hádajú o majetky a absolútne nemajú záujem o toho staršieho človeka. Mnohým ide o peniaze, kariéru, ale zabúdajú, že sú tu ich rodičia. Nevidia, že keby tu neboli, tak tu nie sú ani oni. Treba si uvedomiť, že seniori už spoločnosti priniesli svoje hodnoty. Sú nositeľmi histórie aj kultúry, mali by sme si uvedomiť, že sú dôležití. Potom sa to zmení.

Počula som jeden výrok: „Ak sa spoločnosť prestane zaujímať o starších ľudí, speje k zániku.“ Niečo na tom je. Vidno to aj na tejto pandémii – namiesto toho, aby sme starších chránili, sa od nich dištancujeme. Dokonca sa vyskytli prípady, kedy boli starší ľudia obviňovaní z celej pandémie. Práve oni pritom nemali na celej situácii zásluhu, oni boli najviac ohrození. Moja rada teda znie – viac si vážiť človeka, byť empatickejší. To v našej spoločnosti chýba najviac.

 


Komentáre